Hľadáte multikultúrny zážitok? Choďte do Čadu, kde 8.6 milióna obyvateľov pochádza z viac ako 100 etnických skupín alebo to Toga, domova 37 kmeňov, ktoré rozprávajú 39 jazykmi a zdieľajú len minimum spoločnej kultúry a histórie.

Ak ste na tom práve opačne a hľadáte čo najmenej kultúrne rozmanitý zážitok, pocestujte do Argentíny, na Komory či na Haiti, krajín ktoré sú pravým kultúrnym opakom Čadu či Toga.

Teda, urobte to len ak veríte Erkanovi Gorenovi z Oldenbergovej univerzity v Nemecku, ktorý skúmal kultúrnu diverzitu a ekonomický rast viac než 180 krajín. Vo svojej štúdii skombinoval dáta, etnické skupiny a rasy najmä podľa príbuznosti ich jazyka a spoločnej histórie, ktoré sú podľa neho najsilnejšími indikátormi možnej zdieľanej kultúry či zvykov.

Podľa jeho výsledkov, najkultúrnejšie krajiny nášho desaťročia sú nasledovné: Čad, Kamerun, Nigéria, Togo a Konžská demokratická republika. Tieto a mnohé iné africké krajiny sú často tými vedúcimi vo väčšine kultúru skúmajúcich rebríčkov, najmä kvôli veľkému množstvu pretrvávajúcich kmeňov domorodcov a ich jazykov. Jediná západná krajina, ktorá sa umiestila v top 20 je Kanada. Spojené štáty americké sa umiestili uprostred a podľa rebríčka sú na tom v kultúrnej diverzite len o niečo lepšie ako Rusko, a o niečo horšie ako Španielsko.

Argentína, Komory, Haiti, Dominikánska republika, Rwanda a Uruguaj sú naopak kultúrne najmenej rozmanité krajiny. Prvenstvo Argentíny môže byť prekvapujúce, najmä po zvážení masovej emigrácie Talianov a Nemcov po svetových vojnách, no 100% Argentínčanov rozpráva španielsky, 97% je bielych a viac ako 90% uvádza svoje náboženstvo ako rímsko-katolícke.

Pozor však na tradičnú chybu: kultúrna diverzita sa nerovná etnickej diverzite, ktorej štatistika by vyzerala úplne inak. Zatiaľ čo etnická diverzita sa zaoberá len ňou, kultúrna diverzita kombinuje etnický profil krajiny s jej jazykmi.