Domov

Domov

Toto slovné spojenie „domov sladký domov“ používajú ľudia hlavne, keď sa vracajú z dovolenky. Už túžia po tom, ako vkročia do svojho bytu alebo domu, ucítia vôňu domova. Niekedy potrebujú mať v sebe istotu, že na nich čaká ich rodina doma. Po čase strávenom v cudzine na dovolenke, v inom prostredí, by už chceli si len tak vyložiť nohy doma na sedačke, alebo si len tak spraviť svoju obľúbenú domácu kávu, či naobedovať sa pekne za jedným stolom, za tým svojim.vysnívaný domov
Slovko domov môže vyjadrovať pocit šťastnej rodiny, spokojnej, ktorí sa tešia zo všedného života. Môže to vyjadrovať váš krásny zariadený byt alebo dom, kde sa cítite byť plný energie. Domov, teda pocitom spokojnosti, môžu byť aj vaše deti, ktoré sa tešia vo svojich izbách, a tým vás hrejú na duši. Stávate sa radostnejším, pokiaľ máte tieto krásne okamihy vo vnútri seba.
Nie každý má však takéto šťastie. Poznáme aj iné domovy. Detský domov alebo domov dôchodcov. V detskom domove sa deti ocitnú z rôznych dôvodov. Ak im zomrú rodičia, nemajú kde bývať, alebo sú fyzicky ohrozované práve svojimi vlastnými rodičmi, môžu byť odobraté rodičom a vzaté do detských domovov. Takýchto prípadov je veľa. Hlavne, keď sa rodičia nedokážu o deti starať. Dieťa je vychovávané vychovávateľkami a väčšinou ani nepoznajú, čo je to matkino pohladkanie, alebo otcovo láskavé srdce. Dôvodov na to, aby sa dieťa dostalo do takéhoto prostredia, je príliš veľa. Sú to väčšinou veľmi smutné príbehy, ktorým sa snažíme vyhýbať a zatvárať pred nimi oči, len aby nás to nezasiahlo a neubudla z nás radosť.
Pomysleli sme si niekedy, ako sa cítia takéto odstrčené deti? Myslím, že sme empatický národ, len im nedokážeme pomôcť. Nemáme na to dostatok prostriedkov.opustené dieťa
Ako ľudia zaobchádzajú s dôchodcami, teda s osobami, ktoré si už veľa odpracovali a odžili v našom svete, avšak už nedokážu ďalej pracovať kvôli svojmu zdravotnému stavu a veku? Umiestnime ich do domovov dôchodcov. Majú tam síce neustálu starostlivosť sestričiek a v prípade núdze rýchlu starostlivosť na presun do nemocnice. Ako sa však cítia? Majú tam svojich rovesníkov, takisto ľudí vyššieho veku, s ktorými sa môžu kedykoľvek porozprávať. Je to naozaj život? Chceli by sme aj my zostarnúť v domove dôchodcov? Ja určite nie. Lenže iné nám ani nezostáva. Buď mať celodennú opatrovateľku alebo domov dôchodcov. Toto sa nedá nazvať domovov, tým pravým domovom, kde sa človek cíti byť šťastný.

Comments are closed.